Svensk ordbok 2009, webbversion
bo
´
ricka
substantiv
~n borickor
borick·an
●
åsna
åld.
psykol.
zool.
borickeföl
sedan 1751
av fra.
bourrique
’åsna; fårskalle’; av spa.
borrico
’åsna’; av senlat.
burric
´
us
’liten (fuxröd) häst’, till
burr
´
us
’eldröd’