Svensk ordbok 2009, webbversion
monoftong
[
-ftåŋ
´
]
substantiv
~en ~er
mono·ftong·en
●
enkel vokal
av en och samma ljudkvalitet
språkvet.
JFR
cohyponym
diftong
cohyponym
triftong
sedan 1887
till
mono-
och grek.
phthong
´
os
’ljud’