Svensk ordbok 2009, webbversion
o
`
kväda
verb
~de ~t
o|kväd·ar
●
förolämpa med tillmälen
ngt åld.
komm.
JFR
cohyponym
skymfa
cohyponym
smäda
cohyponym
håna
okväda ngn
sedan 1748
Subst.:
vbid1-266637
okvädande