Svensk ordbok 2009, webbversion
skimm
´
el
substantiv
~n skimlar
skiml·ar
●
häst med övervägande vita hår blandade med mörkare
zool.
JFR
cohyponym
stickelhårig
sedan 1553
av ty.
Schimmel
’mögel; skimmel’; besl. med
skimra